Ako hovoriť s deťmi o vojne na Ukrajine
Tento článok vám prinášame v spolupráci so Spoločenstvom evanjelia, ktoré zastrešuje novú webovú stránku s kvalitnými kresťanskými článkami na rôznorodé témy. Anglický originál článku nájdete tu.
Minulý týždeň som musel urobiť jednu z najťažších vecí, ktoré kedy musí rodič spraviť: rozprávať sa s deťmi o ťažkej téme. V tomto prípade, o vojne.
Tieto konverzácie sú náročné, no veľmi dôležité. Niekto bude naše deti učiť o bojoch a násilí. Je oveľa lepšie, keď sme to my, pretože nikto nie je lepšie pripravený priniesť do rozhovoru o vojne aj pravdy o Ježišovi.
Spísal som si niekoľko bodov, ktoré mi pomohli pri rozhovore s mojimi dvoma staršími chlapcami (s mladšími dvoma sme sa o tejto téme nerozprávali). Som iba právnik a otec, ktorý sa týmito rozhovormi prediera rovnako ako hocikto iný, ale modlím sa, aby tieto body na rozhovor niekomu pomohli hovoriť so svojimi deťmi o procese invázie na Ukrajine.
1. Mier nie je štandard; je to skôr výnimka.
Dôležitá lekcia v Biblii – a v histórii – je, že mier nie je bežná vec. Boh nie je prekvapený, keď sa národy búria (Skutky 4:25; citujú Ž 2). Ani my by sme teda nemali byť prekvapení. Hoci sme stvorení na Boží obraz, ako ľudia sme padlí a schopní neuveriteľného zla. Progres a čas túto pravdu nezmenil; naši lídri sú rovnako skorumpovaní, hladní po moci a násilní ako vždy boli. Mali by sme si na to pamätať, aj v časoch relatívneho mieru.
2. No za mier sa oplatí bojovať!
Svojich chlapcov sa stále dookola pýtam jednu otázku: „V akom jedinom prípade je správne s niekým bojovať?“ Odpovedajú: „Keď niekoho ochraňujeme.“ Áno, sme padlí, ale boli sme stvorení pre mier. To je ten obraz Boha v nás, a stojí za to zaňho bojovať. V skutočnosti je to jediný dôvod, prečo by sme vôbec mali bojovať. Pretože Boh miluje a chráni nevinných (Dt 19:10), nemôžeme byť pasívni, keď stojíme zoči voči zlu, ktoré na seba nedá dlho čakať – namiesto pasivity musíme byť verní.
3. Zlo je reálne, no my sa nebojíme.
„Toto je fakt zlé, ale nemusíme sa báť,“ povedal som svojim synom. Naša reakcia na zlo by mala byť odvaha, nie prekvapenie. Môžeme byť skutočne odvážni, pretože vieme, že Ježiš porazil svet (Ján 16:33). Skutočný kresťan sa nemusí báť smrti a utrpenia. Keď čelíme zlu, sme slobodní robiť to, čo je správne, nie len to, čo je bezpečné. Použite svetovú krízu na to, aby ste svojim deťom pripomenuli, že kresťan by mal na zlo reagovať odvahou nie zbabelstvom. Príležitostí prejaviť odvahu, keď čelíme zlu, máme v živote neúrekom.
4. Je dobré a správne žialiť, keď sa deje násilie.
Strach síce nie je správna reakcia, ale smútok áno. Žiaľ je dokonca nevyhnutný, lebo nad násilím by sme vždy mali nariekať. Nie je to správne, keď sú pri moci zlí ľudia. Nie je to dobré, keď sú chudobní utláčaní a keď nevinní umierajú. Nielenže tieto naše pocity môžeme povedať Bohu – je dokonca dôležité pre naše vlastné srdcia, aby sme to robili (pozri napríklad Žalm 73). Je preto dôležité aj to, aby naše deti videli náš smútok. Musíme im dovoliť, aby videli našu bolesť pri pohľade na zlo a utrpenie, aby vedeli, že existuje aj iná reakcia ako len chladné prijatie faktov. Môžeme nad zlom nariekať a zároveň byť odvážni. Vlastne, niekedy je plač tá najodvážnejšia vec, ktorú môžeme urobiť.
5. Nebojme sa—Boh je spravodlivý.
Hovoriť o Božom súde nie je veľmi populárne. Ale je to preto, že nerozumieme zlu. Často, keď zlo ukáže svoju temnú tvár, chceme, aby prišiel niekto silný a vyriešil to. A niekto skutočne príde, jeho meno je Ježiš. On bude súdiť svet. (Toto robí dobrú správu o Ježišovi skutočne krásnou – nám, ktorí si zaslúžime súd, bude odpustené!) Ale pripomeňte sebe, aj svojim deťom, že Boh počuje hlas krvi nevinných, ktorá k nemu kričí zo zeme (Gn 4:10). On nenechá zlo nepotrestané. Dobro možno nevyhrá počas nášho života, ale nakoniec určite zvíťazí. Buďme teda silní a nebojme sa.
6. Musíme sa modliť.
Jedným z najradikálnejších kresťanských skutkov, ktorými dokážeme čeliť zlu, je modlitba. Naše modlitby nemusia byť komplikované. Jednoduché volania o milosť stačia. Vysloboď Ukrajincov. Daj im odvahu. Daj odvahu aj nám. Príď so svojím súdom. Daj, aby dobro zvíťazilo. Pane, zmiluj sa. Drž nás vo svojom náručí. Prines pokoj. Tí, ktorí majú nasadenú výzbroj Božiu, sa „modlia v každom čase“ (Ef 6:18). S mojimi synmi som nehovoril o tom, aby „lobovali za to, aby Amerika poslala väčšiu podporu Ukrajine.“ Hovoril som im: „Keď si dnes večer ľahnete do postele, modlite sa za Ukrajinu. A modlite sa aj zajtra.“ Kresťania sa modlia a svet potrebuje, aby to robili.
7. Musíme sa hrať.
Áno, hrať sa. Aj toto je skutok odvahy, keď stojíme tvárou v tvár zlu. Pamätajte si, tento rozhovor je pre staršie deti – no aj staršie deti sú stále deti! Jedným z najlepších darov, aký im vieme dať, je povedať im biblickú pravdu, že svet bude nakoniec v poriadku (Ján 16:33). A iba málo vecí dokáže vyjadriť túto nádej evanjelia lepšie ako hra. Rozmýšľajte nad hrou ako nad liturgiou voči zlu. Nestraťte sa v čítaní nadpisov článkov. Neprestaňte byť prítomní vo svojej domácnosti. Neignorujte svoje deti. Nepochodujte po dome nahnevane alebo v permanentnej nervozite. Rodičia sú strážcami, ktorí hliadkujú v bránach svojich, aby sa všetka temnota sveta nemohla dostať dnu a aby mohla byť obývačka stále miestom predstavivosti a hry. Buďte odvážni – sadnite si na zem a hrajte sa!
Choďte do toho a buďte rodičmi. V ťažkých časoch nás naše deti potrebujú najviac. Božia milosť bude s vami, mamy a otcovia. Modlite sa a buďte rodičmi.
(c)photo by Mert Kahveci on Unsplash
