Učme (sa) počúvať
Túto nedeľu sme sa s deťmi v našom zbore zamýšľali nad známym príbehom Márie a Marty z Lukášovho evanjelia. Hovorili sme si o tom, že nám tu Ježiš ukazuje, aká činnosť je pre jeho nasledovníkov tá úplne najdôležitejšia a najpodstatnejšia. Čo Ježiš chce, aby sme ako jeho nasledovníci robili? Na koho z týchto dvoch žien chce, aby sme sa podobali? Správna odpoveď je nám, samozrejme, nad slnko jasnejšia. Ježiš chce, aby sme boli ako Mária. Aby sme sedeli pri jeho nohách a počúvali. Počúvali jeho slová. To, hovorí Ježiš, nám nikto nevezme.
Presne toto učíme deti, keď im týždeň čo týždeň alebo ako rodičia aj deň čo deň, čítame príbehy z Biblie a rozprávame sa s nimi o tom, čo počuli. Chceme, aby sa naučili počúvať. Chceme, aby sa naučili počúvať Ježiša. Chceme, aby počuli dobrú správu o tom, čo pre nich Ježiš urobil. Je nám úplne jasné, že bez toho, by žiadne ich dobré správanie, žiadna disciplína, žiadna schopnosť sa podeliť či pomôcť, ani žiadna iná z vecí, ktoré ich tiež učíme, nebola úplne na nič. Áno, boli by z nich milé, šikovné deti, ale bez spasenia nemá žiadne dobré správanie ani dobrý skutok večnú hodnotu. Bude im to vzaté. Len Ježišove slová im nikto nevezme.
Toto je nám akoby ešte celkom jasné. Ale čo my? Čomu venujeme pozornosť, keď rozmýšľame nad našou službou deťom? Koľko času trávime, akými aktivitami? Nie sme náhodou tak trochu ako Marta? Pripravujeme hry, pomôcky, vyrábačky, nakupujeme, pečieme, vyberáme pesničky… tento náš zoznam nemá konca kraja.
Ale kde je naše počúvanie? Spravili sme si čas ako Mária, sadnúť si k Ježišovým nohám a vypočuť si jeho slová? Tieto jeho slová, ktoré chceme odovzdať deťom nie sú o nič menej životodarné pre nás ako pre nich. My ich takisto potrebujeme. Týždeň čo týždeň, deň čo deň. Jeho slová o tom, čo je najdôležitejšie pre jeho nasledovníkov platia aj dnes. Pre ľudí každého veku, každého levelu kresťanskej zrelosti. Nedajme si jeho slová zobrať našim zoznamom úloh. Nedajme si ich zobrať našou zaneprázdnenosťou. A nedajme si ich zobrať predstavou, že pre deti, s ktorými pracujeme sú dôležité všetky tie ostatné veci – pesničky, hry, ručné práce…
Nie. Pre naše deti aj pre nás je najdôležitejšie, aby sme my sami počuli Ježišove slová jasne. Aby prinášali svoju spásonosnú silu do našich sŕdc. Lebo len vtedy budeme túžiť, aby ich naše deti počuli tiež. Preto vás chcem vyzvať, aby ste zamerali svoje oči na Ježiša, aby ste otvorili svoje uši pri príprave, aby ste si sadli bez svojho počítača, v ktorom hľadáte inšpirácie, bez materiálu, ktorý vám hovorí, ako na to. Sadnite si sami, k Ježišovým nohám, otvorte svoje Biblie a nechajte ho, nech najprv hovorí k vám.
Ak chceme naše deti naučiť počúvať Ježiša, musíme sa to v prvom rade učiť my sami.
Lea Laurovičová, Scripture Union Slovakia
