Krátky rozhovor s Kristínou Uhlíkovou
Od konferencie KDS 2019 prešlo pár týždňov a na webovej stránke konferencie už môžete nájsť všetky nahrávky seminárov.
V tejto sérii článkov by sme vám vždy chceli priblížiť jedného rečníka a jeho prácu. Každého rečníka sme sa spýtali tri krátke otázky. Možno vás práve ich odpovede povzbudia k tomu, aby ste si vypočuli nahrávku z ich seminára, ak ste ho na konferencii nestihli, či ak by ste si ho opäť chceli pripomenúť.
Pokračujeme rozhovorom s Kristínou Uhlíkovou, ktorá pracovala ako učiteľka na základnej škole a dnes sa venuje vzdelávaniu učiteľov.
Aká je podľa teba najväčšia výzva v službe súčasným deťom?
Myslím, že veľkou výzvou je nastaviť našu prácu s deťmi tak, aby cítili, že je to pre ne zmysluplné a zrozumiteľné. Trendy modernej pedagogiky hovoria o prístupe, ktorý je zameraný na dieťa. To znamená, že dieťa je vtiahnuté do priebehu stretnutia či vyučovania, nesie zaň primeranú zodpovednosť, v rámci aktivít má možnosť voľby a na stretnutí dostáva priestor zdieľať vlastné otázky a premýšľanie, pričom je zohľadnený vek dieťaťa resp. to, v akom vývinovom štádiu sa nachádza. Takisto vnímam ako veľkú výzvu to, aby sme dokázali byť relevantní pre kontext a prostredie, v ktorom sa deti pohybujú väčšinu týždňa. Zdá sa mi dôležité, aby deti vnímali, ako je biblický príbeh či duchovné posolstvo stretnutia prepojené s tým, čo zažívajú v škole, na ulici alebo v rodine. Najmä pre deti, ktoré vyrastajú v cirkevnom prostredí, sa môžu niektoré príbehy aj formulácie stať “obohranými”. Tu je dôležité, aby sme dokázali vniesť do práce s deťmi moment prekvapenia a overené pravdy vyjadriť novým, neošúchaným spôsobom.
Akým spôsobom je evanjelium nádejou pre dnešné deti?
Pre deti je veľmi dôležité bezpečie, ktoré získavajú vo vzťahovej väzbe so svojimi najbližšími, s mamou a s otcom. Láska našich fyzických rodičov je však nedokonalá a často práve v rodinách zažívame naše veľké životné sklamania a zranenia. Dobrou správou, ktorá prináša nádej pre deti aj pre rodičov, je láska Otca, ktorý miluje absolútne a bez podmienok. To, že vzťah sa nekončí, keď spravíme chybu, že je tu možnosť nového začiatku, že môžeme poprosiť o odpustenie – to je svetlo, ktoré svieti v tme a tma ho nepohltila.
Akej časti odpovede na momentálne výzvy sa venoval tvoj seminár (alebo: prečo by sme si ho mali chcieť vypočuť)?
Môj seminár je postavený na troch kľúčových presvedčeniach, ktoré deťom pomáhajú cítiť sa v skupine motivovane a bezpečne. Prvým je “Patrím tu, mám tu svoje miesto”, druhým “Dokážem porozumieť a cítim, že iní rozumejú mne” a tretím “Vnímam to ako zmysluplne strávený čas”. Druhý a tretí postoj z môjho pohľadu veľmi súvisia s momentálnymi výzvami pre túto prácu.
Kristína viedla seminár s názvom Bezpečie a motivácia pri práci so skupinou. Venovala sa na ňom rôznym otázkam, napríklad ako vytvoriť na besiedke/detských bohoslužbách priestor, kde sa budú môcť všetky deti cítiť prijaté? Ako motivovať deti k sústredenosti počas besiedky/detských bohoslužieb? Ako si s nimi nastaviť pravidlá či dohodu o spolupráci? Ako byť prísny a láskavý zároveň?
Vypočujte si nahrávku z Kristíninho semináru tu: https://www.kds-sk.org/nahravky