Krátky rozhovor s Igorom André
Od konferencie KDS 2019 prešlo pár týždňov a na webovej stránke konferencie už môžete nájsť všetky nahrávky seminárov.
V tejto sérii článkov by sme vám vždy chceli priblížiť jedného rečníka a jeho prácu. Každého rečníka sme sa spýtali tri krátke otázky. Možno vás práve ich odpovede povzbudia k tomu, aby ste si vypočuli nahrávku z ich seminára, ak ste ho na konferencii nestihli, či ak by ste si ho opäť chceli pripomenúť.
Dnes sa porozprávame s Igorom André. Igor žije v Levoči, je koordinátorom programu svojpomocnej domovej výstavby v 2 obciach v Kežmarskom okrese a pracovným poradcom. Dva roky učil na ZŠ v Nálepkove v rámci programu Teach for Slovakia. Rómskej tématike sa venuje od 2011.
Aká je podľa teba najväčšia výzva v službe súčasným deťom?
Asi by som to nedelil na súčasné a “minulé” deti. Myslím si, že v každej generácii bolo najväčšou výzvou “predať” im hodnoty, ktoré ich rodičia/učitelia/autority pokladali za nosné z hľadiska dobrého a zmysluplného života. Výzva pre ľudí v roli autorít je to, aby boli čo najautentickejší, keď deťom “kážu” o hodnotách. To znamená, že by mali vedieť pomenovať svoje zlyhania a zápasy, lebo inak nebudú uveriteľní a deti budú hľadať autenticitu niekde inde. Často tam, kde to autoritám môže spôsobovať vnútornú bolesť.
Akým spôsobom je evanjelium nádejou pre dnešné deti?
Opäť, takou istou, ako je to pre deti už približne 2000 rokov. Neverím tomu, že sa rodíme do tohto sveta ako “tabula rasa”, máme na sebe nános dedičného hriechu, preto aj deti potrebujú každodennú milosť k odpusteniu hriechov a šancu na ďalší nový začiatok. Ľahko sa to vyslovuje, ale uvedomenie si tohto faktu, jeho následné bytostné prijatie a žitie, je jedna z najťažších úloh, aké každé postupne dospievajúce dieťa čaká. Na konci dňa sú vždy len dve možnosti – buď sa tomu p(oddá) alebo nie. Ak by som sa mal predsa len dotknúť súčasnosti, tak v dobe fake identít na sociálnych sieťach je možno kľúčovou nádejou evanjelia to, že Boh ťa má rád bez ohľadu na to, čo si v živote dosiahol a ako vyzeráš. To môže byť naozaj oslobodzujúce pre generáciu detí (narcisticky) posadnutých svojím sebaobrazom potvrdzovaným inými ľuďmi.
Akej časti odpovede na momentálne výzvy sa venoval tvoj seminár (alebo: prečo by sme si ho mali chcieť vypočuť)?
Môj seminár sa venoval problematike generačnej chudoby spojenej so sociálnym vylúčením aj na základe etnického pôvodu. Je to mimoriadne komplexný problém, pretože sa dotýka celého človeka zakoreneného v jeho rodine a komunite. Snažil som sa vyjadriť myšlienku, že efektivita technických riešení na podporu vymanenie sa z generačnej chudoby napokon vždy záleží na tom, či sa podarí vytvoriť hlboký vzťah medzi osobnostne zrelým mentorom a zverencom. Socio-ekonomické zlepšenie a následné začlenenie do širšej spoločnosti teda nasleduje až potom, ako u človeka (aj mladého dospelého) nastala vnútorná zmena. Pokojne si ju nazvyme aj duchovnou. Ona je základom, na ktorom sa postupne všetky oblasti života môžu začať pretvárať k lepšiemu.
Igor viedol seminár s názvom (Rómska) kultúra chudoby za našimi humnami. Hovoril v ňom o tom, že pokušenie žiť si pokojne a spokojne je pre cirkevné zbory obrovské. Fungovať v bezpečných a predvídateľných koľajách. Tu a tam podporiť nejakého misionára, ktorý šíri evanjelium v ďalekých krajinách tretieho sveta, tu a tam urobiť zbierku pre miesta a krajiny, kde sa udiala živelná katastrofa. Na seminári viedol diskusiu o tom, či sa s tým niečo dá robiť.
Vypočujte si nahrávku z Igorovho semináru tu: https://www.kds-sk.org/nahravky