Čo sme počuli od vás

V posledných mesiacoch sme mali veľké privilégium rozprávať sa s mnohými kresťanskými mamami o tom, ako vedú svoje deti k Bohu. S niektorými sme sa rozprávali v podcastoch, ďalšie nám zase o svojich skúsenostiach napísali. V dnešnom článku by sme chceli vybrať niekoľko úžasných myšlienok, o ktoré ste sa s nami podelili vy.

Každodenná rutina

Okrem modlitieb pred jedlom a pred spaním, nám mnohé mamičky písali, že sa s deťmi učia biblické texty naspamäť, z čoho sme sa veľmi tešili:

“Snažíme sa učiť systematicky Božie slovo naspamäť (celý Žalm, celý odsek…)”

“Založili jsme deťom denníčky, kam z času na čas pripíšeme nový veršík. Za rok sa ich takto naučili 23. Máme tiež krabičku na vypočuté modlitby, kam si vhadzujeme lístočky s vypočutými prosbami – aby bolo pre deti vizuálne zretelnejšie, ako Boh v našich životoch koná.”

“Každé ráno pred odchodom do školy si sadneme aspoň na 10-15min a pomodlíme sa. Každý týždeň si vyberieme jeden veršík z Biblie a každé ráno počas týždňa si ho opakujeme, učíme sa ho naspamäť, rozprávame sa o ňom z každej strany.”

Aké detské Biblie a materiály odporúčate?

Absolútne najväčším favoritom je Biblia rozpráva o Ježišovi od Sally Lloyd Jones, ktorú sme často spomínali aj v podcaste.  Ďalší tip je 365 biblických príbehov pre deti od Sally Ann Wright.

Tu je niekoľko tipov od vás ako mladším aj starším deťom pomôcť čítať Bibliu.

“S mladším synom zvykneme čítať Bibliu s parádnymi živými obrázkami. Zvykli sme mať tiež takú aktivitu pred spaním, že sme si raz prečítali zveršovaný Žalm, ktorý som im vyrobila. Doplňovacím spôsobom sme si ho čítali, až kým ho nevedeli celý naspamäť. Teraz si to zvykneme z času na čas opakovať, aby nezabudli. 

Dcéra – puberťáčka, má práve obdobie, keď nechce veľmi po Slovensky čítať, zdá sa jej to mdlé. Trafené obdobie korony prispelo aspoň k tomu, že sa rozčítala v angličtine. Tým sa jej otvoril aj ten biblický jazyk a začína Bibliu chápať. Lepšie povedané, začína sa jej lepšie dostávať pod kožu. Vždy keď nájde niečo pekné, čo sa jej dotklo, sa o tom zdieľame.”

“Bibliu čítame buď úplne klasickú “dospelácku” (s deťmi do 6 rokov), alebo Biblia rozpráva o Ježišovi. Do troch rokov čítame aj Bibliu pre drobčekov, s tou práve začíname s našim najmladším.

Veci, ktore sa mi najviac osvedčili – popri čítaní príbehu z Biblie (dospeláckej) to zároveň hrať s figúrkami a obrázkami. K príbehu vytlačiť jednoduchý obrázok pre deti na vyfarbenie. Nesnažiť sa robit megalománske veci, ktoré človeka vyčerpajú uz samotnou prípravou, ale zamerať sa na jednoduché, denne udržateľné rituály – rodina nie je detský tábor.”

“Bibliu používame občas preklad Nádej pre každého, najmä ráno, keď čítame listy, ktoré sú niekedy pre deti náročné na pochopenie. A keď treba tak rôzne mapy, knihy o Biblickej dobe, prípadne internet (ale naše deti majú takéto informácie rady).”

Ako prepájať bežné denné udalosti s duchovným životom? Rozprávate sa s deťmi o Bohu a o hriechu?

“Veľmi mi je sympatická homeschoolingová metóda podľa Charlotte Mason. Božie pravdy a Jeho slovo je vštepované do každej oblasti života. Na Youtube je to ako Simply Charlotte Mason.”

“Myslím si, že autentickosť nášho vlastného života s Bohem je pre deti kľúčová. Deti vedia, že ráno majú maminku nechať, aby mohla mať svoju chvíľku modlitieb s Pánom a že je to dôležité. Modlíme se pred jedlom, pred cestou autom, modlíme se za našich kamarátov, chorých a nespasených ľudí v našom okolí. Modlíme se, keď ideme po ulici a ide okolo nás húkajúca sanitka. Modlíme se, keď niečo stratíme alebo nás niečo bolí. Táto automatická reakcia predkladať naše potřeby Pánovi je pre deti dôležitou školou.”

“O téme hriechu hovoríme vždy keď naňho príde, ako napríklad v momente odhalenia nejakého klamstva „ja som to nebol“. Tu veľmi vidím odlišnosť našich detí. Jedno je drzejšie, ale pravdovravnejšie a lepšie zvláda tresty. Druhému veľmi záleží, čo si o ňom myslia, preto sa radšej neprizná a trest je pre neho tá najhoršia vec na svete. Takže vždy sa snažíme naraziť na koreň problému v srdci a to konfrontovať s Pravdou i Milosťou Božou. Nie je to vždy ľahké. Niekedy ja volím dlhší vysvetľovací proces, inokedy muž zakročí rázne. Vidím, že oba prístupy sú potrebné a užitočné. “

“Súhlasím s Ortbergom, že máme len jeden život. Buď žijeme náš každodenný život napojený na Pána Ježiša, alebo nie. Čiže v každodennosti žiť duchovnú realitu. Modliť sa pri maličkostiach, úprimne odpovedať na otázky, neštylizovať sa do polohy, ktorá je pre mňa neprirodzená, len preto, aby to vyzeralo “duchovne” – vlastné deti spoznajú rozdiel okamžite.”

“Na jednej strane sa snažíme vnášať Božie slovo do bežného života, len na druhej to nechceme preháňať, aby deti nemali pocit, že to je umelé a že im “oplieskavame Bibliu o hlavu” (obaja s manželom sme zažili akcie, kde sa Božie slovo a evanjelizácia vnášali všade, aj tam, kde to bolo úplne mimo, až to bolo nepríjemné). Ale hlavne si s deťmi pripomíname vďačnosť, keď sa nám chce sťažovať, a aký Pán Boh je, čo robí (pravdupovediac, menej Bibliu využívame na učenie správneho správania a “morálky”, aj keď jasné, že vedia, že Pán Boh má určité požiadavky na naše správanie). Snažíme sa skôr deťom vysvetliť, aký Pán Boh je, čo robí (s tým súvisí aj modlitba pred jedlom, pred cestovaním), a prečo, a čo to znamená pre nás. Veľmi ma v tomto oslovila kniha Show them Jesus.”

Povedzte nám svoju skúsenosť, kedy ste mali pocit, že vaša vytrvalosť prináša ovocie a/alebo sa s nami podeľte o sklamanie či niečo s čím v tejto oblasti bojujete?

S tým, že to nemá zmysel, bojujeme často. Stáva se, že sa deťom na rannom stíšení nechce, vyrušíme ich z nejakej činnosti a potom sú mrzutí, alebo jednoducho nemajú náladu, nesústredia sa, štuchajú do seba a najradšej by boli zase čo najskôr vo svojej izbičke pri hračkách. Niekedy odhrkajú modlitby ako roboti, niekedy odmietnu opakovať veršíky, alebo sa zablokujú, že nechcú spievať. Nenútime ich. Sú to skrátka deti. Aj keď je to pre nás niekedy sklamanie, aj tak veríme, že táto pravidelnosť má zmysel, že si vytvoria určitý dobrý návyk a že se do nich zasieva Božie slovo a dobré hodnoty pro ich budúci život. Túžime po tom, aby do tejto niekedy až “driny a rutiny” zažiaril Boží Duch a dotkol se detí osobne, aby se im to celé oživilo a oni zakúsili, že Pán je živý, dobrý a osobný, nie len Boh ich rodičov.”

Čo by ste odkázali rodinám, ktoré nevedia ako a kde začať?

“Tri jednoduché rady: 1. Začať s modlitbou 2. Neklásť si veľké ciele. 3. Nebáť sa zapojiť kreativitu.”

“Viem, že ani náhodou nedostanem do mojich detí nič, čo nie je vo mne, preto úprimná túžba pred Bohom, očakávanie v modlitbe a pokorenie sa pred Ním – to je asi každý začiatok do čohokoľvek Božieho. Aj pre mňa, každý jeden Boží deň. Vyprosiť si prvý krok, potom doň vykročiť. Potom druhý, tretí…  Do zvykov, ktoré nás definujú, formujú, učia nás, kým sme a poskytujú útočište.  Prvý krok pre niekoho môže byť zavedenie modlitby pred spaním, pre iného to môže byť zavedenie pravidelného intenzívnejšieho času (nerozdelenej pozornosti) stráveného s dieťaťom.”

“Dôležité je nedržať sa svojej predstavy o tom, ako by moje deti mali „duchovne“ vyzerať, ako by sa mali správať. Keď viete, že každé dieťa je v Božích rukách, keď Mu celým srdcom dôverujete, že On o ňom vie a stará sa oň, aj zlyhania vo výchove znášate ľahšie. Milujete svoje deti celým srdcom, ale nedovoľte, aby sa stali stredom vášho vesmíru, malým bohom. Modlite sa za ne a žite tak, aby z vášho života videli, že milujete Boha celým srdcom, nech vidia, kde sú vaše hodnoty, kde je vaša sila, nádej, zmysel života. Nech vidia vaše zlyhania, nech vidia, ako si dokážete priznať chybu, ospravedlniť sa.”

“Začnite sebou. Nemôžeme dať deťom to, čo sami nemáme, čiže ak my nemáme vzťah s Bohom, nemôžeme odovzdať deťom kresťanské duchovné hodnoty, lebo to bude vždy len pretvarka. Takže začnite prehlbovať svoj vzťah s Pánom Bohom a do rodinného života zaveďte miniatúrne ostrovčeky, odporúčam jeden návyk na mesiac, napr. spoločná modlitba pred jedlom, modlitba večer pri uspávaní za deti, spoločné prečítanie krátkeho zamyslenia po večeri a podobne. Nie je potrebné o tom deti špeciálne informovať, proste to začnite robiť, a budú to brať ako súčasť života, a nie ako oddelený vesmir, kvôli ktorému je potrebné nasadiť nejaku “pózu”.”

“Netreba mať prehnané očakávania, aj zdanlivo málo je viac než nič. (Som perfekcionista, čo si vie perfektne vymyslieť a vysnívať niektoré veci, len potom nie všetko ide, takže s týmto bojujem občas aj sama – že fakt stačí aspoň niečo). A hlavne, nech to nie je umelé a vynútené, ale nech deti vidia, že viera je pre nás prirodzená. Počúvať svoje deti, čo ich zaujíma, aké sú, a podľa toho vyberať, ako a podľa čoho sa budeme učiť o Pánu Bohu, prispôsobiť to našej rodine a našim skúsenostiam a podmienkam. “

Celú sériu podcastov si môžete pozrieť na Youtube alebo vypočuť na Spotify a iných podcastových platformách.

Zdieľanie: