Zoznámte sa: Miška Čechová
Sme veľmi šťastní, že vám dnes môžeme predstaviť našu prvú autorku. Miška Čechová je mama štyroch chlapcov so srdcom pre písanie, ktorá s nami bude raz mesačne zdieľať svoje rozmýšľanie o rodičovstve. Veľmi sa na jej príspevky tešíme. Dúfam, že pre vás budú obohacujúce a že vám prinesú mnoho požehnania. Nech sa páči, zoznámte sa!
Nedokonalá mama
Hlásim sa. To som ja. Absolútne nedokonalá… Navyše matka štyroch detí. Chúďatká moje, čo si len počnú? Ešteže sa mám o koho oprieť… Ešteže si mám kde pýtať múdrosť, silu, lásku, vedenie… Inak by som bola načisto stratená… Čím viac odhaľujem svoju slabosť, tým viac sa primkýnam k Nemu, k Ježišovi, a spolieham sa na to, že všetky moje výchovné prešľapy napokon prikryje pod perinu lásky. Čím dlhšie som mamou, tým menej toho viem a asi je to aj dobre…
Pri prvom dieťati, keď opadol prvý šok z novej role a ja som sa po dvoch rokoch spamätala, išlo všetko akosi hladko. Večerné stíšenia, spoločné modlitby, more trpezlivosti a spolupráce, no taká som bola múdra, že by som o tom hádam aj knihu napísala. A viete čo? Dobre, že som nič nenapísala. Všetko má svoj čas.
Nastala povinná školská dochádzka a dieťa zrazu odhalilo najtienistejšie stránky mojej povahy. A keď sme sa ako-tak pri domácich úlohách zohrali, nastali iné problémy. Nutnosť sexuálnej výchovy v druhom ročníku ZŠ som naozaj nečakala. V triede sa riešili také témy, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani deviataci. Čo s tým? A už som bola v háji, teda lepšie povedané na kolenách. „Pane, daj mi prosím múdrosť toto nejako ukočírovať, ochráň moje dieťa…“
Do toho sa narodil druhorodený, onedlho ďalší a potom ešte jeden vytúžený pokladík. A ja som lapala po dychu a potrebovala veľa pomoci. Už mi nestačil tenký povrázok, ktorý ma spájal s Bohom a občas sa pretrhol, potrebovala som lano a nakoniec som sa Ho potrebovala držať vlastnými rukami. Musel ma vyslobodiť zo záplavy plienok, špinavého prádla a nákupných zoznamov i kriku a plaču detí. Už mi nestačilo večerné čítanie biblie, pri ktorom som driemala a klipkala očami.
Nastal čas na zmenu. Pán sa mi prihováral mnohými spôsobmi a lákal ma do svojej prítomnosti, až som to konečne urobila. Uvarila som kávu, otvorila žalmy a začala čítať, nahlas… Modlitba a duchovný pokrm v jednom, aké praktické. Veď aj tak bola pandémia, nebolo kam ísť hlavu vyvetrať a On si to zázračne použil a povedal. „Tu som. So mnou sa rozprávaj. Kázne, prednášky, to je všetko pekné, inšpiratívne, ale bezo mňa je to nanič. Buď so mnou, vo mne. Hovor so mnou a počúvaj.“ A tak som začala… Som nedokonalá matka, nedokonalá kresťanka a neverná dcéra Božia. Ale On je verný milujúci Boh a stále ma volá a ťahá k sebe. Aj vtedy, keď si zapchám uši hlúposťami.
Raz, dva, tri, prepočítavam…
Rok sa s rokom stretol a ten starý už aj za roh zašiel a ja stále prepočítavam… Život je zmena. Všetko sa mení. Deti sa menia, rastú, dospievajú, sťahujú sa z izby do izby, do toho prichádzajú karantény, choroby a denný program je nabitý samými prekvapeniami. Ja si žijem svoj život nočnej sovy a premýšľam, či takto, alebo inak… Či sa večer vypariť, alebo zostať s mužom sledovať seriál? Či vrhnúť zodpovednosť za vlastný duchovný život a každodenné stíšenia na pubertiaka, alebo predsa občas zasiahnuť, pomudrovať, pomodliť sa s ním… Asi áno… Unavená som, aj času je málo, ale on tie moje modlitby za neho proste občas potrebuje aj počuť a ja si na oplátku vypočujem zopár pubertálnych zážitkov a ďakujem Bohu, že mi ich vôbec chce povedať.
Tak takto to urobíme. Malé deti zaspia, ja pôjdem za mužom, potom uložím najstaršieho, aj požehnanie mu dám a potom sa odoberiem do kuchyne žiť život nočnej sovy, chystať desiate, upratovať a počúvať prednášky. Ha! A je to vymyslené! Vďaka Bohu! Až do najbližšieho prepočítavania… A tí moji traja malí budú ako kuriatka pekne cez deň pod mojimi krídlami, kým opäť nenastúpia do škôlky.
A potom to zas prepočítam, veď čo… Ale dovtedy sa každé ráno pri raňajkách pomodlíme, budú so mnou kávu piť, bibliu čítať, alebo sa hrať s angličákmi, lebo viete, ja ráno kávičkujem s Pánom Bohom a mám snahu zapojiť do toho aj deti. Pohodím tam tie detské biblie na stôl, začnem nahlas čítať a oni väčšinou pribehnú. Občas si niečo vypočujú, alebo si čítajú pri mne a vyrušujú ma zvedavými otázkami. A niekedy nepribehnú, lebo sa hrajú… Takíto sme my neukáznení.
Mojou túžbou však je, aby tie deti vnímali Boha ako úplne normálnu neoddeliteľnú súčasť života.
Túžim im svedčiť tým ako žijem, čo hovorím, robím, ako sa modlím, ako sa spolieham na Boha. A popri tom im občas niečo vysvetlím, prečítam, alebo porozprávam. Viete, keď kráčate vo svojom živote s Bohom, tých príležitostí ako to odovzdať tým deťom je každý deň milión. A tých rodičovských zlyhaní je tak isto milión a ja som vďačná za každú možnosť povedať dieťaťu, prepáč, a kedy to dieťa vidí, že aj ja som len obyčajný nedokonalý človek. V takých chvíľach mám pocit, že snáď nikto z ľudí neodpúšťa s takou radosťou a úprimnosťou ako tie deti. A potom večer sklonia hlávky a nechajú si udeliť požehnanie a ku každému sa šuchnem do postele a niečo si pošepkáme, preberieme, uistíme sa, že sa máme radi… len mama, dieťa a Boh.
Zdá sa vám to všetko akési náročné, vzdialené a príliš preduchovnelé? Alebo naopak neorganizované a postrádajúce disciplínu? Alebo máte obavu, že vy to takto nezvládnete? Jasné, že nezvládnete, lebo nie ste ja. Vy ste iní a vy to zvládnete úplne iným, jedinečným spôsobom ušitým na mieru vašej rodiny. Naozaj, len hľadajte a prepočítavajte.
Že neviete ako a kde začať? Nuž, rozhodne si to nekomplikujte. Môžete niekde vyhrabať detskú bibliu, alebo aj dospelácku, podľa veku detí, prečítať si jeden príbeh a potom sa pomodliť. (Pane Bože, ďakujeme ti za tento deň. Amen) To by šlo, že? A potom to už pôjde ako po masle, každý deň, alebo občas a vaše deti vás začnú učiť…
Len to prosím nevzdávajte a rozhodne proste o múdrosť Pána Boha. Ja sama mám niekedy pocit, že sme ako na hojdačke. Chvíľu sa nám darí a potom sa ten spoločný čas niekde vyparí a ja musím opäť prepočítavať a prosiť oň. Ale Pán nám ho vždy dá. Vďaka mu za to! Viete ako to je… Kto prosí, ten dostane. Prepočítavanie je dôležité…