Deň sviatočný s malými deťmi
Ako by sme ho mali prežiť? Ako naše očakávania spolupracujú s aktuálnou rodinnou realitou? A k čomu nás volá Boh? S istotou môžem povedať, že sa zodpovedne hľadám v každej jednej z týchto otázok. Nemám patent na rozum, ani patent na dokonalý sviatočný deň v kŕdli divých chalanov. Premýšľam, zvažujem, modlím sa a napokon sa rozhodujem. Jedno však viem celkom isto.
Túžim byť v nedeľu v živom spoločenstve. Chcem sa stretnúť s ľuďmi, ktorých mám rada, počúvať s nimi slovo Božie, spievať, modliť sa a potom sa na seba pred kostolom usmiať, prehodiť pár slov, povzbudiť, potešiť… Túžim, aby vnímali potrebu spoločenstva aj naše deti a preto sa teším z kamarátstiev na detskej besiedke, aj zo spoločných hier.
Občas sa však pritrafí, že sa besiedka z nejakého dôvodu nekoná a vtedy treba plány tak trochu prepočítať. O čo mi ide? Je reálne, aby traja malí chlapci sedeli v kostole celé bohoslužby ako päť peňazí so spôsobne zloženými rukami a pritom sa tvárili seriózne? Nuž, vaše deti to možno zvládnu, ale naši synovia nie. Tí sú schopní vykrikovať a váľať sa po koberci aj v kostole, keď im je dlhá chvíľa a tak ideme na plán B…
Do kostola sa schválne vypravíme s oneskorením, vďaka ktorému stihnem rannú kávu aj so stíšením, kým sa deti hrajú. To sa už ráta, nie? Po ceste deti na celú ulicu vyspevujú „Boh ľúbi ma takého aký som a flí flaj džulala…“ Pár ľudí sa pri stretnutí s nami pousmeje. Najprv to pripisujem piesni, až neskôr si uvedomím, že dve z našich detí majú v hmlistom jesennom počasí nasadené slnečné okuliare, pričom treťorodený má pukovky cez polovicu tváre.
Po radostnej ceste vstúpime dobre naladení do kostola práve v polovici kázne. Dosť skoro na to, aby som zachytila pár zaujímavých myšlienok a dosť neskoro na to, aby deti vydržali v tichosti počúvať a len kde-tu zamávali dedkovi na chóre. Z otčenášu povedia čo stihnú a čo si pamätajú, nadšení, že sa vedia zapojiť. Cez pieseň sa chlapci vyrútia hore za dedkom a ich hlasné spievané amen po modlitbe neunikne ani jednému uchu v okolí…
Ja teda nie som expert na to, ako má vyzerať nedeľa s malými deťmi, ale jedno viem isto. Moje deti sa nestihli nudiť, z chuti si zaspievali, prebrali do života osadenstvo v kostole, potešili ľudí a možno aj niekoho povzbudili. A ani nestihli robiť neplechu. 😉
Ako teda prežiť deň sviatočný s malými deťmi? Povedala by som, že hlavne s radosťou, láskou a otvoreným srdcom Bohu.